Bol to obyčajný deň ako všetky ostatné. S kamarátou Sandrou som išla zo školy a dohodli sme sa, že zájdeme do nákupného centra.Ja som vegetarianka, takže vždy keď Sandre sa zatúži isť do McDonaldu musím na ňu znechutene pozerať, ako sa nacpáva kúskami mäsa . Ale stále žije zdravšie než ja. Na to, že ona si nosí v taške svoju vlastnú flašu vody, ja si do seba lejem samé sladké nápoje. No cez leto som zistila, že voda je najpotrebnejšou súčasťou nášho života. So Sandrou sme sa zhodli, že sme už dlho nenavštívili skatepark, v ktorom je vždy veľa chalanov. Prechádzali sme cez veľké parkovisko, na ktorom nás mala vyzdvihnúť moja mama. Práve sme prechádzali okolo malého auta, keď som zrazu uvidela na zadnom sedadle malého psíka.
V takom teple sa divím, že ešte neodpadol. Kameňom som rozbila okno a vytiahla psíka. Položila som ho na zem a Sandra mi podala svoju fľašu vody. Sandra mi vodu naliala do rúk a ponúkla som sa psíkovi, aby sa z nich napil. No v tom dolša mama najprv bola veľmi vystrašená, no napokom sa ukludnila, zobrala ho a zaviedla k zverolekárovi. Povedal nám, že keby sme prišli o pár minút neskôr, bolo by po ňom. Za pár týždňou bol psík v pohode a teraz žije s nami. Je mi jedno komu patril, no teraz patrí nám a voda mu konečne už nechýba.
Voda mu zachránila život
07.02.2015 19:02